Humanitné vedy

Čo je betilo? »Jeho definícia a význam

Anonim

Etymologicky tento termín pochádza z hebrejského slova „Beth-El“, čo znamená „spomienka na bohov“, preto sa týmto slovom označuje posvätný kameň alebo skala. V semitskej civilizácii sa používa na pomenovanie častíc meteoritu, ktoré padli na zem, takže každá vyvýšená hornina symbolizovala prítomnosť božstva a umiestnenie posvätného miesta. Medzi najznámejšie betyly patria: Grécky Omphalos v Delfách, druh kameňa, ktorý podľa gréckej mytológie prehltol boh Cronos v domnení, že ide o jeho syna Dia. Čierny kameň Pessinonte súvisiaci s kultom bohyne Cibeles a čierny kameň Kaaba nachádzajúci sa v Mekke.

V primitívnej dobe považovali muži kamene za symboly nesmrteľnosti, energie, sily, ktoré boli uctievané a uctievané pre svoj pôvod, tvar alebo veľkosť. Pre ne mali tieto druhy kameňov magický a náboženský pôvod. Betyl bol kameň bez vyrezávania alebo vyrezávania, ktorý bol pri mnohých príležitostiach pádom z vesmíru a ktorý bol uctievaný ako symbol duchovnej sily. Betyly dostali právomoci podobné magickým amuletom, ktoré slúžili ako ochrana pre cestujúcich a námorníkov, údajne ich chránili pred búrkami a bleskami. Keď cestovateľ narazil na kameň z nich, znamenalo to, že sa nachádzal v prítomnosti bohyne Pachamama (matka Zem), bohyne uctievanej Inkami, ktoré si pretreli rukami a podľa viery zložili všetku svoju únavu a nabrali silu pokračovať v ceste.

Tieto Iberians použiť aj posvätné kamene, ktoré mali magické epitaf spisy, že chránené zosnulého z hrobov lupičov, boli taktiež použité na udržanie kontaktu s tými príbuznými, ktorí sú už v tomto svete. Podľa Biblie sa Jacobovi podarilo položiť hlavu, zatiaľ čo spal na kameni, naplnený duchovnou inšpiráciou, akonáhle sa prebudil, vedel, že uvedený kameň je posvätným portálom, ktorý ho spája s Bohom.

Duchovná sila, ktorú betylový kameň prenáša, je cestou k otvoreniu okna do vyššej duchovnej úrovne alebo k duchovnému spojeniu s Bohom. Ako príklad to uvádza biblia, keď Boh nazýva Šimona „Peter“, znamená Peter kameň, a to nielen akýkoľvek, ale rovnako ako betyl alebo „živý“ kameň, na ktorom stojí svätý kostol.