Humanitné vedy

Čo je to morálna filozofia? »Jeho definícia a význam

Anonim

Pochádza z latinského slova „Mores alebo Morallis“, čo znamená „Rezidencia alebo dom“. Je to organizovaný súbor pravidiel, hodnôt, povinností a noriem, ktoré budú regulovať spolužitie medzi mužmi, to znamená, že budú určovať spôsob vzájomného vzťahu mužov. Tieto hodnoty a normy budú akceptované ako správne alebo adekvátne v závislosti od historického okamihu, v ktorom spoločnosť žije.

V takom prípade sa etika alebo morálna filozofia stáva svetlom, ktoré nám umožňuje z etického hľadiska rozlišovať medzi tým, čo je správne a čo nie. Hodnoty, ktoré nie sú integrované v kontexte konkrétneho náboženstva, ale v kontexte prirodzeného zákona, ktorý upravuje to, čo je vhodné pre človeka podľa jeho dôstojnosti a povahy.

Doktríny filozofov všetkých čias považovali za základné zaobchádzanie s morálnymi zásadami, ktoré sú základom najdôležitejších otázok mysliteľov.

Sociálne rozpory, politika, spravodlivosť, ľudské vášne, sebectvo vo svete prebudili vo filozofoch potrebu skúmať podstatu morálky.

Morálka má svoj základ aj v slobode človeka, od ktorej môže človek vykonávať dobré skutky, ale má tiež slobodu konať v nespravodlivých postojoch. Morálna reflexia pomáha ľudským bytostiam uvedomiť si svoju vlastnú zodpovednosť pri práci na tom, aby rástli ako ľudia, pričom majú vždy jasný princíp pravdy a dobra.

Filozofia ako morálna reflexia je veľmi dôležitá, pretože spravodlivosť pri čine pomáha ľudskej bytosti zdokonaliť sa a dosiahnuť dobrý život, ako by povedal Aristoteles. Okrem toho však morálna filozofia tiež odhaľuje zodpovednosť, ktorú musia ľudia prispievať, aby priniesli nádej spoločnosti, v ktorej žijú, pretože prostredníctvom individuálnych činov sa ovplyvňuje aj spoločné dobro.

Z tohto pohľadu morálna filozofia sleduje spoločné dobro spoločnosti, pretože dobro skupiny tiež vyživuje blaho jednotlivca.

Táto etická reflexia pomáha prispievať k poriadku spoločnosti. Táto morálna filozofia berie ako základné princípy, aké sú princípy ľudského správania. Tieto etické normy dôstojne uspokojujú človeka s hodnotami, ako sú osobné zdokonaľovanie, sebaláska a úcta k druhým, zásada povinnosti a hľadanie šťastia. Podstatnou morálnou zásadou je pamätať na to, že koniec nie vždy ospravedlňuje prostriedky.