Pojem impassive má dve použitia. Na jednej strane nám umožňuje poukázať na ľahostajnosť alebo neporušiteľnosť, ktorou sa jednotlivec za určitých okolností ukáže, a to aj za najcitlivejších podmienok, ktoré je možné ustanoviť. Napríklad; Laura bola neskrývaná výkrikom svojho priateľa, ktorý ju prosil, aby neodišla.
A na druhej strane niekto nepriechodný je ten, kto nemôže zažiť utrpenie alebo utrpenie. Tento typ nečinnosti spôsobuje nedostatok empatie u ľudí, ktorí sú veľmi emotívni a tento postoj prirodzene nedodržiavajú. Nenásilný človek, ktorého neobťažuje skutočnosť, že väčšina ľudí musí reagovať konkrétnym spôsobom.
Ľahostajnosť mysle z vonkajšieho pohľadu je ľahostajnosť môže tiež produkovať pocit ľahostajnosti tých, ktorí označujú vzdialenosť konkrétneho problému.
Nenásilný človek preukazuje veľkú trpezlivosť a nevyvyšuje sa pred vonkajším faktom, ktorý, zdá sa, napriek pozorovaniu v prvej osobe, sleduje túto záležitosť z diaľky. Neaktívny človek nie je vehementný, citlivý alebo emotívny, ale skôr chladný a vypočítavý.
Na netrestnosť sa netreba pozerať z negatívneho hľadiska, pretože v mnohých situáciách to môže byť veľká cnosť. Napríklad, keď komunikujete s kolegom, ktorý má toxické postoje a zdá sa, že vás vždy chce dostať z vašich škatúľ, je veľkou cnosťou mať zdržanlivosť reagovať nenápadne na vonkajšie provokácie a vyhnúť sa strate nálady.
V sociálnych vzťahoch Existuje veľa vonkajších situácií, ktoré vyvolávajú hanbu, menia náladu a vyvolávajú strach. Zdá sa však, že ľudia, ktorí sa zdajú byť neprístojní, majú odlišnú povahu, keď sa pri týchto výzvach správajú neuveriteľne pokojne. Ak k tejto nečinnosti dôjde v kontexte osobných vzťahov, ten, kto sa chová týmto spôsobom, sa javí voči druhému ľahostajný.
Z psychologického hľadiska môže nepriechodnosť postavy ukázať aj osobné ťažkosti v dôsledku konfliktu sociálnej adaptácie na strane tých, ktorí majú ťažkosti s rozvojom svojich sociálnych schopností a vzťahom k ostatným v rámci sociálnej logiky.