Veda

Čo je to mikroskopia? »Jeho definícia a význam

Anonim

Pôvod mikroskopu bol daný tým, že starí ľudia vedeli, že pri pohľade cez zakrivené zrkadlá alebo sklenené gule s vodou sa dá vidieť na malé veci zväčšenie. Je to vtedy, keď prvé desaťročia sedemnásteho storočia začali uskutočňovať testy s objektívmi, aby sa dosiahlo väčšie zväčšenie objektov. Za týmto účelom boli založené na prvom prístroji vyrobenom z šošoviek, ktorý mal veľký úspech, „ ďalekohľad “, ktorý Galileo po prvý raz použil na astronomické účely v roku 1609.

Na začiatku 20. storočia sa výroba sústredila hlavne do Nemecka a v nasledujúcich rokoch sa vyvinul fázový kontrast, fluorescencia, holografia, interferencia, röntgenové lúče, ultrafialové svetlo, metódy s elektrónmi a protónmi. Boli tiež vyvinuté počítačové mikroskopy na kvantifikáciu, kvantifikáciu a trojrozmernú analýzu. Tieto prístroje otvorili mnoho oblastí v oblasti mikroskopie. Od roku 1660 do súčasnosti je optický mikroskop základným pilierom pre štúdium neviditeľného. Jeho rozlíšenie sa však časom zvyšovalo so zlepšovaním kvality objektívov, ako aj zväčšovacej sily.

V roku 1930 sa submikroskopický svet rozšíril vytvorením elektrónového mikroskopu, ktorého hlavným rozdielom od optického mikroskopu je 1 000-násobné zvýšenie fázy zväčšenia pozorovaného materiálu, sprevádzané lepšou rozlišovacou schopnosťou, ktorá vytvára lepšiu definíciu a zväčšenie v mikroskopický svet.

Existujú dva typy základných elektrónových mikroskopov, obidva boli vyvinuté súčasne, ale spĺňajú rôzne funkcie, sú to:

  • Transmisný elektrónový mikroskop (MET): je zodpovedný za premietanie elektrónov cez tenkú vrstvu materiálu alebo tkaniva, ktoré sa majú pozorovať, odrážajúc obraz na fosforeskujúcej obrazovke.
  • Skenovací elektrónový mikroskop (SEM): vytvára sa obraz, ktorý vytvára dojem, že je trojrozmerný. Tento mikroskop používa tri alebo dva body, kam prichádzajú elektróny vzorky, na skenovanie povrchu pozorovanej vzorky.

Väčšina priekopníkov elektrónovej mikroskopie v biológii je stále nažive a tí najdôležitejší sú: Albert Claude, Earnest Fullam, Don Fawcett, Charles Leblond, John Luft, Daniel Pease, Keith Porter a George Palade.