Slovo kočovný sa používa na definovanie toho, čo nezostáva na pevnom mieste, ale pohybuje sa z jedného miesta na druhé. Táto predstava je spojená s osobou, ktorá prechádza z jedného miesta na druhé bez toho, aby sa trvalo usadila na jednom mieste. Mnoho našich predkov sa vyznačovalo tým, že sú nomádi. Toto správanie sa však časom postupne znižovalo, najmä v priemyselných krajinách.
Kočovnými národmi sú tí, ktorí si neberú konkrétne územie ako trvalé bydlisko; To im umožňuje mať veľmi zvláštnu ekonomickú a sociálnu organizáciu spojenú s týmto spôsobom života. Je potrebné poznamenať, že existuje niekoľko aspektov, ktoré umožňujú identifikovať, kedy je kultúra alebo skupina kočovná; jedným z nich je, že sú sociálne štruktúrované vo forme kmeňov alebo rodov.
Všeobecne platí, že tieto skupiny majú vodcu, ktorý je osoba, ktorá je sprevádza, väčšinu času sa jedná o staršie, kto má rád všetky úctu a poslušnosť od zvyšku skupiny, a ktorý vďaka svojej múdrosti, je kto určuje, kam ísť a kedy odísť.
Vo vzdialených časoch boli väčšinou národy nomádi, pretože sa museli pohybovať z jedného miesta na druhé, aby hľadali potravu, aby umožnili touto činnosťou osídliť veľké oblasti planéty a nejakým spôsobom spolupracovať na prispôsobení sa určitým prírodným javom, ako je zaľadnenie.
Kočovné národy boli zvyknuté žiť v nepriaznivom prostredí, starajú sa o prírodu, pretože vedia, že ju budú v budúcnosti potrebovať, preto je ich kultúra zameraná na ochranu životného prostredia.
V súčasnosti sú kočovné skupiny, ktoré sú stále na piatich kontinentoch, na ústupe, a to z dôvodu neustálych vojnových konfliktov týkajúcich sa držby pôdy, ako aj nárastu industrializácie a bezuzdného využívania prírodných zdrojov, čo znamená skutočnú hrozbu pre životné prostredie.
Podľa OSN majú nomádske národy právo na kultúrnu identitu, pohyb na svojom patriarchálnom území, aj keď to zahŕňa politické územie rôznych štátov. Rovnakým spôsobom budú mať kočovné deti právo na vzdelanie. To všetko z dôvodu ochrany integrity týchto národov.