Humanitné vedy

Čo je to resocializácia? »Jeho definícia a význam

Anonim

Resocializácia je proces, v rámci ktorého sa jednotlivci patriaci do spoločnosti alebo kultúry učia a zvnútorňujú repertoár noriem, hodnôt a spôsobov vnímania reality, čo im dáva potrebné kapacity na uspokojivý výkon v sociálnej interakcii; ešte ďalej, pretože intelektuálne a emočné schopnosti sa získavajú prostredníctvom interaktívnych aktivít.

Proces resocializácie, ktorý sme poňali ako prijatie alebo prebratie povedomia o sociálnej štruktúre, v ktorej sa jedinec narodí, je uskutočniteľný vďaka sociálnym agentom, ktorými sú reprezentatívne inštitúcie a jednotlivci so schopnosťou prenášať a ukladať prvky kultúrne vhodné. Najreprezentatívnejšími sociálnymi agentmi sú rodina a škola.

Tí, ktorí boli odsúdení za trestný čin a boli zbavení slobody ako trest, musia prejsť niekoľkými stupňami resocializácie, aby mohli byť znovu zahrnutí do systému.

Týmto spôsobom sa predpokladá, že trvácnosť jednotlivca vo väzení je súčasťou procesu resocializácie. V prvom rade je odsúdený potrestaný a vylúčený zo spoločnosti. O nejaký čas neskôr sa však bude musieť znovu začleniť. Osoby zodpovedné za výkon trestu musia preto vykonávať celý rad funkcií, ktoré zahŕňajú psychologickú pomoc a odbornú prípravu, aby sa chovanec po opätovnom získaní slobody mohol rozvíjať a už sa nestať nebezpečnou súčasťou spoločnosti.

Proces, ktorý zahŕňa hľadanie nového zamestnania, nadväzovanie nových návykov, upevňovanie priateľstiev a nadväzovanie kontaktov so starými väzbami. Stručne povedané, ide o nastolenie životnej rutiny, pomocou ktorej sa ľudská bytosť vráti do spoločnosti a zavádza do praxe svoje právo bojovať za svoje šťastie.

Po úspešnom opätovnom vložení človeka už jeho minulosť nie je dôležitá, pretože je niekým, kto dokáže rozvinúť svoj potenciál konať dobro. Táto resocializácia nie je vždy ľahká, pretože u osoby, ktorá je nejaký čas vo väzení, môže dôjsť k určitému sociálnemu odmietnutiu v dôsledku predsudkov.

Resocializácia je humanistický princíp, ktorý vychádza z bezpodmienečnej dôvery človeka do tej miery, že nad rámec činov, ktorých sa človek v živote dopustil, má človek ako slobodná a vedomá bytosť schopnosť zmeniť svoj názor, predpokladaj svoje chyby a vráť sa späť k bytiu nového človeka.