Čas je základná fyzikálna veličina, ktorú je možné merať pomocou periodického procesu, chápaného ako proces, ktorý sa opakuje rovnakým spôsobom a neurčito. Zvolená jednotka času je druhá, druhá je definovaná ako 86 400. priemerného slnečného dňa.
Väčšina aktivít ľudskej bytosti je riadená časom, pretože nám pomáha dať náš deň do poriadku. Hovorí nám, čo by sme mali robiť, alebo keď sa niečo má stať, je to ako nekonečný prúd, ktorý nás nesie a posúva z minulosti, prítomnosti a potom do budúcnosti.
Jednotka času má násobky a čiastkové násobky, napríklad deň sa rovná 24 hodinám, hodina sa rovná 60 minútam, minúta sa rovná 60 sekundám, keď chceme merať čas, ktorý uplynul za rok, ktorý máme, týždeň sa rovná 7 dní, mesiac sa rovná 4 alebo 5 týždňom a následne 28, 29, 30 alebo 31 dní a rok sa rovná 12 mesiacom.
V našom každodennom živote zvyčajne používame kalendár a hodiny ako hlavné nástroje na meranie času. Dávno predtým, ako existovali hodiny, sa ľudia pri meraní času spoliehali na prírodné udalosti. Pracovali, jedli a spali podľa východu a západu slnka.
Čas je tiež známy ako doba trvania, v ktorej sa akcia alebo udalosť odohráva, či už dlhá alebo krátka. Naša história je opísaná v čase cez obdobia, etapy, epochy alebo éry. Napríklad: čas znovuzrodenia.
Vo väčšine sveta sa narodenie Ježiša z Nazareta alebo Ježiša Krista považovalo za „nulový“ bod alebo začiatok našej epochy. Určitá udalosť, ktorá nastala pred nulovým bodom, má priradené písmená BC (pred Kristom).
Na druhej strane sa čas označuje ako okamžitý stav atmosféry alebo rôzne meteorologické javy, ktoré sa vyskytujú na akomkoľvek mieste; a že sa vyskytujú krátkodobo a môžu sa meniť z jedného okamihu na druhý.
Tento čas sa nazýva atmosférický čas a je spôsobený teplotou, atmosférickým tlakom, vlhkosťou a zrážkami v danom okamihu. Jeho najvýraznejšou charakteristikou je jeho variabilita a vedou, ktorá sa venuje štúdiu počasia, je meteorológia.